V našej rodine pes nikdy nechýbal a psov som milovala od puberty. Postupne sa u nás vystriedali boxer Harry, stredná bradáčka Elza a nemecký ovčiak Áron. Práve pri Áronovi sme s manželom už vo vlastnom dome zažili úžasnú oddanosť a bezpodmienečnú lásku psa k človeku. Keď sme po Áronkovi zostali bez psa, po 3 dňoch žiaľu sme vedeli, že táto bolesť sa dá vyliečiť novým psom a to najlepšie okamžite. 

   Po pátraní na internete som objavila pre nás neznáme plemeno hovawart, ktorého vlastnosti boli akoby šité na mieru pre našu rodinu. Hovawart je pes sebavedomý, veselý, bezkonfliktný, pripravený brániť rodinu pána a jeho majetok. Je veľmi oddaný, milujúci a chrániaci celú rodinu. Aj v staršom veku je prítulný, hravý a milujúci deti. Takýmto prisľúbeným vlastnostiam nového psa sme jednoducho neodolali. 

   Hoci sme najprv chceli psa, po troch troch týždňoch bola u nás sučka Deena. Chovateľovi sme hovorili, že ju chceme iba ako rodinného psa. Neplánovali sme žiadne cvičenie, výstavy, chov. O zvode mladých a bonitácii sme počuli prvýkrát v živote. Lenže naša Deena nás nečakane a postupne priviedla do sveta kynológie. Na výcvikových táboroch som spoznala výborných ľudí, od ktorých som nasávala nové a zaujímavé informácie o hovawartoch a živote s nimi. S Deenou sme vždy pokročili vo výcviku. Jej úspechy na výstavách boli pre nás povzbudivé a vzrušujúce. Hoci puberta s ňou dobre hádzala postupne sa nám dospelým i deťom tak dostala pod kožu, že iného psa a plemeno si už nevieme v našej rodine predstaviť.

   Po 5 rokoch sme mali pocit, že je ten správny čas, aby k Deene pribudla ešte jedna hovawartka a verili sme, že náš život s dvomi psami bude ešte zaujímavejší. Luna, ktorá je vlastne neterou Deeny nás nesklamala a stala sa aj našou prvou sučkou, ktorá v našej chovateľskej stanici porodila svoje šteniatka.